Včerajšia letná výzva: Nové zemiaky.

17. 8.

"Vychutnajte si nové zemiaky," znela výzva ( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/48-nove-brambory/ ).

Tak som teda vychutnávala. Najprv bolo treba ísť (v daždi) k stánku po čerstvé miestne zemiaky, očistiť ich (poctivo som škrabkala), uvariť... A ešte niečo k tomu.

Mali sme pórovú polievku a k zemiakom omeletu podľa Florentíny ( https://www.kucharkaprodceru.cz/snidane-u-florentyny/ ). Dobrá bola. Aj keď tu nemám žiadne bylinky, petržlen, dokonca ani tú bazalku, čo som zabudla pred odchodom otrhať. Zemiaky som teda dochutila opečenou cibuľkou. A aby taniere neboli také bezfarebné, na omelety som nastrúhala uhorku. Ešte červený akcent v podobe čerstvých rajčín od dedka a chuť bola dokonalá.

Ako dezert sme si dali krémeše z miestnej pekárne.

Tak - to bol môj narodeninový obed. <3 Vďaka za všetko!

PS: Zdá sa vám, že chýba ešte jeden dátum? Máte pravdu, ale medovníky som tu naozaj nezvládla. (Dali by sa piecť medovníky na elektrickej dvojplatničke?) Upečiem ich po návrate domov. Aj keby sa mi už do výzvy nepočítali.
http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/47-vanocni-pernicky/

PS2: Zato som tu objavila krásne prerastenỷ divý kôpor. A v predzáhradke domácich voňavú mätu. Škoda že nie už v sobotu - k bylinkovej výzve.

Letná výzva: Cesta do pekárne.

Dnes bolo pre mňa veľmi ľahké splniť výzvu od Florentíny. ( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/49-pesky-do-pekarny ) Pekáreň tu máme hneď o ulicu nižšie. Chodíme do nej často a radi. Určite by sme sa tam prešli aj dnes - aj bez výzvy. Ale teraz to už máme aj zdokumentované. :)

Dobrú chuť a radostný deň aj vám.
Letitia.

Letná výzva: Prpleme sa v zemi.

Počas prázdnin sme boli dlhší čas mimo domu. Bála som sa, že počas našej neprítomnosti by prerastená bazalka bez vody trpela, preto som ju ostrihala a odrezky vzala so sebou. Takto bude odparovať menej vody a hádam prežije. Ak by aj nie, budeme mať (snáď) z odrezkov nové rastlinky.

Naozaj to vyšlo. Ostrihaná rastlina bez problémov prežila a keď sme ju po návrate začali polievať, krásne dorástla. Aj  odrezky pustili korienky. Navyše na nich vyrástli nové lístky, ktoré sme mohli aj na chalúpke používať do jedla. Chcela som ich zasadiť hneď po navrate. Ale dopadlo to inak, korienky neprežili cestu domov.

Povedala som si, že si to tento týždeň zopakujeme. Pred cestou na dovolenku ostrihám už zase košatú bazalku a odrezky vezmem so sebou - budem môcť kuchtiť s čerstvou bylinkou a zároveň si ju rozmnožím.

Dňom "D" malo byť dnešné ráno, preto mi výzva "zasaďte bylinku" ( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/46-zasadte-bylinku/ ) padla vhod. Len som si nebola istá, či sa to dá klasifikovať ako zasadenie, keď dnes odrezky ponorím len do vody.

Radšej som teda ešte o polnoci zasiala semienka reďkovky, šalátu a špenát. Balkón máme už beznádejne  plný, tak som dala aspoň po jednom semienku do malých kvetináčikov na okne. 
A veru, dobre som urobila. Florentína sa síce vyjadrila, že uzná akýkoľvek úkon, ktorý nakoniec povedie k novej rastlinke použiteľnej v kuchyni, ale v tom rannom zhone som nakoniec zabudla bazalku ostrihať a teraz už nemám prístup k nijakej bylinke, ktorú by som mohla zasadiť.
Leda by som zasadila cibuľu, dufajúc že vyrastie zelená vňať.

A čo som to použila za výraz v nadpise? Výraz "prplať sa v zemi" sa nám zapáčil v diskusii pod výzvou.
( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/46-zasadte-bylinku/ )

Radostný deň! A dovidenia zajtra.
Letitia.

Letná výzva: Ryba

Toto je špecialita! Nie vyprážané rybie filé!

Myslím, že som si to privolala.

Už dlho čakám, kedy bude vrámci Letnej výzvy úloha zjesť rybu. Dúfala som, že by to mohlo padnúť na čas, keď budeme na dovolenke. - Bolo by to ľahké, príjemné a určite by sme zažili krásny večer v nejakej rybacej reštaurácii ochutnávajúc dosiaľ nepoznanú miestnu špecialitu.

Ale keď Florentýna tento týždeň zdieľala na "sociálnej sieti" recept na "Tresku v parmazánové krustě", odpovedala som: "Ten recept vyzerá dobre. Možno si ho v piatok vyskúšame..." A tak (namýšľam si, že možno inšpirovaná mojim komentárom) Florentýna nám naozaj dnes (v piatok) dala ako výzvu ochutnať rybu. 

A ja mám zrovna dnes toľko povinností a tak málo času! Suroviny v chladničke/mrazničke tiež neboli kompletné. Ale neurobím predsa vrámci výzvy obyčajný cestovinový šalát s tuniakom, alebo sardinkovú nátierku! Veď sme niečo podobné mali tento týždeň už niekoľkokrát! Ani vypražené filety by ma neuspokojili. Chcela som pri tejto príležitosti vyskúšať niečo nové.

Poupravila som denný program, trošku ešte stále nestíham (hlavne kvôli nutnosti navštíviť obchod), ale k obedu sme mali novinku. Nie, nie sú to vyprážané kúsky rybieho filé, aj keď ste možno identifikovali na povrchu strúhanku. Filé je zapečené spolu s jogurtom a syrovou-strúhankovou škrupinou. 

A ako nám chutilo? Manžel nebol celkom nadšený, má radšej autentickú chuť ryby. Syn vzal nové jedlo na milosť a rozhodne by ho pred klasickou sladkovodnou rybkou uprednostnil. Mne chutí oboje, i keď priznám, že som si na novú chuť musela chvíľu zvykať. Rybu som však v jedle vôbec necítila. Chutilo to skôr ako NIEČO veľmi jemné, tak trochu "francúzske".

Na výslednej chuti sa iste podpísalo aj to, že som nie celkom dodržala postup. Nestihla som zohnať parmazán, a tak som postrúhala "obyčajný" eidam (viem, viem, niečo celkom! iné). Tiež množstvo a kvalita strúhanky nebola autentická. Keďže som nemala po ruke ani suchý toustový chlebík, použila som obyčajnú strúhanku, ktorej množstvo som len odhadla. Myslím, že by to znieslo aj nejaký cesnak, prípadne iné bylinky a určite trocha osoliť aj jogurt. 

Každopádne, nerobila som to posledný krát. Výborné jedlo na poslednú chvíľu (príprava rýchla, za 30 minút máte zo zamrznutej ryby hotovú večeru) a pre tých, čo nemajú radi chuť ryby výborný spôsob, ako získať jód a iné "rybie" vitamíny. 

Dobrú chuť! A dovidenia zajtra. 
Letitia.

PS: Tú špecialitu si na dovolenke samozrejme môžeme dopriať aj tak. Ako splnenie vlastnej výzvy.   
PS2: Recept na zapečenú tresku v parmazánovej kruste nájdete na stránke Kuchařka pro dceru

Letná výzva: poriadok v korení.

Možno si spomínate, ako som si nedávno robila poriadok v korení. Kým boli vrecúška s rôznymi druhmi pochutín uložené v krabičke, stále mali tendenciu miešať sa, vypadávať, schovávať sa a vytiahnuť ten správny balíček ma často stálo viac námahy, ako si zaslúžilo. Až som dostala nápad a skrinku s korením si zreorganizovala. Zapáčilo sa mi uložiť vrecúška do nepotrebného stojana na CD. Píšem o tom na svojom blogu [link].

Preto som si po prečítaní dnešnej výzvy: "Dnes si proto projděte koření, vyhoďte staré a nepotřebné kousky a na nákupní seznam dopište to, co vám chybí." pomyslela, že ja už mám veru hotovo, veď som to len nedávno triedila. Ale pre pokoj svedomia (a po zistení, že ono "nedávno" bolo už pred štvrťrokom) som predsa skontrolovala dátumy na všetkých sáčkoch. A veru, našla som asi dve vrecká majoránky a jedno Provensálske korenie, ktoré za tie tri mesiace zostarli o celý rok. ;-) Inak je všetko v poriadku a po utretí poličky som všetko nasťahovala zase naspäť.

A ako dopadla včerajšia zaprávaná fazuľka? Dali sme si ju dnes k obedu s gratinovanými zemiakmi a mäsovými guľkami podľa receptu z e-mailového klubu Kuchařky pro dceru. Keď syn (neznesiteľne pravdovravný tínedžer) uvidel naložené taniere, zhodnotil ich slovami: "Vyzerá to dobre." A po dojedení priznal: "Bolo to dobré." Tak som spokojná.

A, Flo, vďaka! Vďaka za podrobné vysvetlenie, i za výzvu, ktorá ma donútila vyskúšať si zaprávanú zeleninu. Podľa receptu a doterajších skúseností som neverila, že by mi to chutilo, ale dnes viem, že som "zadělávané" nerobila poslednýkrát.

Dobrú chuť! A dovidenia zajtra.
Letitia. 

Letná výzva: Zaprávaná fazuľka

Na stránke kucharkaprodceru.cz je asi len jeden taký článok, ktorý vzbudil v mnohých pochybnosti a neistotu. Je to kapitola o "zadělávání" [link]. Tiež som z toho najprv nebola veľmi múdra. O to viac, že som ani nevedela, ako sa spomínaná úprava volá po slovensky.

Predpokladám, že autorka tiež nemala radosť z toho všeobecného nepochopenia až takmer strachu zo "zadělávání".  A tak nám do Veľkej prázdninovej výzvy zaradila aj "povinnosť" vyskúšať si niečo "zadělávané" - teraz už viem, že je to po slovensky zaprávané. (Čo mimochodom tiež neviem, čo presne znamená, ale aspoň viem, že som sa s tým výrazom už niekedy stretla.) Hneď pripojila aj link na pôvodný článok, kde podrobne vysvetľuje postup. 

 

Najprv som nebola nadšená. Okrem toho, že som podobne ako mnohí ďalší nemala jasno, ako sa to "zadělávaní" vlastne robí, mala som dnešný deň naplánovaný inak. A veru, zaprávanie sa do neho veľmi nehodilo. Nakoniec som sa k tomu dostala - až večer, krátko pred polnocou. Medzičasom som pochopila, že zaprávať môžeme aj zeleninu, fazuľové lusky sú výborné. Takže odpadla povinnosť zháňať vhodné mäso a strácať čas jeho varením, úpravou a potom povinnosťou jesť. ;-) 

Nakoniec to vôbec nebolo zložité, a dokonca mi príprava zápražky (jíšky) i celé varenie trvalo menej, ako som predpokladala. Najviac som sa "zabávala" so zjemňovaním - rozhodla som sa po prvýkrát použiť na zjemnenie (zahustenie) vaječný žĺtok. Povzbudená výsledkami s prípravy citrónového krému (Lemon curd) som si povedala, že skúsime niečo nové. Ale zo strachu, aby sa mi žĺtok nezrazil som hotovú omáčku prihrievala veľmi pomaly, a teda dosť dlho. Ale už je hotovo - HURÁ! Teraz už len upratať kuchyňu a hotový prívarok odložiť niekam, kde nás počká do zajtra obeda.

Dobrú chuť! A dovidenia zajtra. 
Letitia

PS: Nechcete sa aj vy naučiť dobre variť zaprávané jedlá? Skúste to podľa podrobného vysvetlenia od Florentýny. A nezľaknite sa, naozaj to vôbec nie je zložité. Florentýna sa nám len pokúsila vysvetliť úplne všetko tak, aby sme nemohli urobiť chybu.
Celý článok nájdete na tejto adrese: https://www.kucharkaprodceru.cz/zadelavani-tepelna-uprava/
Dovidenia a nech sa vám darí!

Letná výzva: Uhorky

Dnes vrámci letnej výzvy oslavujeme. Tak trochu dopredu. Presne o mesiac - 11. septembra bude oslavovať výročie svojho vzniku (údajne) známa Znojemská uhorka. Nič vám to nehovorí? Možno je ten pojem známy skôr v Čechách, ani ja som o nich ešte nepočula. Len o "nakladaných uhorkách", "kyslých uhorkách", "zavarených uhorkách" a "uhorkách nakladačkách". Čo sú všetko synonymá. Pre podobne neznalých (ignorantov?, barbarov??), ako som ja, ponúkam  trochu informácií na týchto stránkach: [link], alebo [link].

Tak, už vieme o histórii "Znojemských okurek" všetko a môžeme sa pustiť do plnenia našej letnej výzvy. "Připravte dnes proto jídlo, které bude obsahovat znojemské okurky. Pokud nemáte po ruce přímo originál z obnovené výroby ze Znojmě, stačí samozřejmě i jiná kyselá, naložená a sterilovaná okurka. Anebo si jako splnění úkolu zavařte vlastní, bude se to taky počítat." vyzva.kucharkaprodceru.cz

Pre mňa bol najväčší problém kyslé uhorky kúpiť. Doma sme síce mali jeden pohárik, ale už bol otvorený... zrejme dosť dlho. A práve dnes ráno, vrámci kontroly chladničky som na ňom objavila "chlpatú čiapočku". (Nuž, ešteže tak, nerada by som použila nedobré uhorky do dobrého jedla.) Ale v tej horúčave sa nikomu nechcelo von, takže sme pekne počkali, kým sa vráti ocko z práce a vybrali sa na nákup spoločne.

Na raňajky síce bola nátierka - ale "len" s olivami a čerstvou rajčinkou. K obedu cestovinový šalát (všetko inšpirované výzvou) - ale tiež bez kyslej uhorky (čerstvú šalátovú uhorku som tam samozrejme dala). Páčilo sa mi, ako syn vcelku ochotne (na puberťáka) pomáhal pri varení. Uvariť vajíčko (podľa návodu od Florentýny), postaviť vodu na cestoviny... Ale krájať som musela všetko ja: "Veď si sa to už vďaka výzve naučila!"

Tiež mi pomáhal vymyslieť zloženie dnešného jedla. Čo dáme do cestovín? "Vajíčko, rajčinu, uhorku - nie kyslú, do obchodu ma nedostaneš!, tuniaka... a nejakú šťavu!"
"Akú šťavu? Stačí kyslá smotana? Alebo chceme niečo majonézové?" už som si plietla na seba bič, pretože ani majonézu doma nemáme. Ale spomenula som si na 5-sekundový recept, čo spomínala Lucka v diskusii o zálievkach  a tak som si ho našla a podľa neho nakoniec tú majonézu - prvý krát v živote - vyrobila. Podarila sa výborne, len som ju trochu moc ochutila - hlavne citrón som zrejme mala väčší, ako autor receptu. Nevadí, domiešame smotanu a bude to dobré. Bolo. (Tak rýchlo sme sa do toho pustili, že som ani nestihla odfotiť. Ale nevadí, veď tam nebola sterilizovaná uhorka!)

Podvečer sme konečne prišli domov z obchodu a mohla som sa pustiť do výroby tuniakového šalátu podľa sestričky Anastázie. Ešteže som až po zjedení šaláto-nátierky zistila, že podľa receptu sa do nej nemajú dávať kyslé uhorky, ale čerstvé, i keď malé - nakladačky. Bola síce trošku kyslejšia, ale osviežujúca. A ja si môžem odškrtnúť splnenie ďalšej výzvy.

Dobrú chuť! A dovidenia zajtra.
Letitia.