Dnešná
prázdninová výzva nás nabáda pripraviť nejaké trojfarebné jedlo. Bezpodmienečne musí obsahovať žltú, zelenú a červenú farbu. Ostatné odtiene sú voliteľné.
Robila som
vajíčkovú nátierku podľa
Raňajok u Florentýny (s. 110). S kupovaním Lučiny je to u nás trošku náročné, ale jednu malú kocku (60g) neochuteného syra tejto značky sa mi podarilo včera ukoristiť, tak som mohla začať.
Fascinovalo ma, s akou láskou píše Florentýna o varení vajíčok. Žiadne "
uvaríme vajíčko na tvrdo", dokonca ani "
uvaríme ich podľa postupu na str. 290". Postup prípravy vajíčkovej pomazánky začína slovami: "
Vajíčka vložte do malého kastúlku, zalijte studenou vodou, osolte špetkou soli a přiveďte k varu. Začněte stopovat 9 minut a zvolna celou dobu vařte přikryté..." A tak som aj tentoraz varila vajíčka
presne podľa návodu. Niekedy mi je to smiešne, pretože si myslím, že vajíčka uvariť viem, ale chcem vyskúšať návody z knihy čo najpoctivejšie, aby som ich mohla pre vás otestovať. A ako vidíte, vajíčka sú uvarené úplne presne tak ako majú byť. Bielok biely, žĺtok žltý, uvarený, ale nie príliš vysušený. Veselo sa na nás z chlebíka usmieva.
Aby som zachovala povinnú (troj)farebnosť, hotový chlebík som ozdobila kolieskom uvareného vajíčka (žltá), posekanou pažítkou (zelená) a keďže rajčiny sme zjedli ešte pred polnocou, červenú farbu zastupuje kvapka kečupu.
Nátierka bola výborná! Len som ju v zápale nadšenia pre "styling" a fotenie zabudla dochutiť soľou. Ale po dosolení už nemala chybu. :)
K raňajkám patrí čaj (alebo iný vhodný nápoj.). Ale v týchto horúčavách aké teraz u nás panujú jedine ľadový. A tak som hneď vyskúšala ďalší recept z knihy
Snídaně u Florentýny -
Pětiminutový ledový čaj (s. 80). Nebolo to ani ťažké, ani zdĺhavé, jediné, na čo netreba zabudnúť je dostatočná zásoba ľadu. Čaj chutil mne (zarytému odporcovi ľadových čajov) i synovi (ktorý by najradšej nepil nič iné). Takže trefa do čierneho. Vďaka, Flo!
K obedu sme si tiež dopriali trojfarebné jedlo. Rozmrazená polievka (z domácich zásob) už obsahovala (
červenú) mrkvu i (
žltý?) zeler, stačilo ohriať a posypať (
zelenou) pažítkou.
A druhý chod? Dlho som nevedela, čo variť, ale kamarátka cez internet poradila: "Určite zeleninu!" No jasné, zelenina nesmie chýbať. Nechala som sa inšpirovať
dnešnou výzvou a k troške varených zemiakov som len narýchlo opiekla (
červenú) mrkvu, čerstvo vylúpaný (
zelený) hrášok a celé som to doplnila (
žltým) volským okom. Až počas varenia mi došlo, že v knihe
Snídaně u Florentýny sa určite nachádza recept na "
Sázené vejce", čiže volské oká. A naozaj, našla som ho na strane 304.
Rýchlo som teda hľadala v chladničke zbytok masla, a presne podľa návodu sa mi podarili oká tak jemné, chutné a akurát tuhé/tekuté, aké ešte hádam nikdy. A to som mala pocit, že sa mi vôbec nedarí robiť to, čo Florentýna v knihe popisuje. Mala som primálo masla, aby sa dalo naberať lyžičkou a polievať ním pečúce sa vajíčko. Aspoň som sa teda "tvárila", že to robím. Ale zdá sa, že aj tá trocha stačila k dokonalosti.
(Alebo je to náhoda? Uvidíme, vyskúšame aj nabudúce. Už sa teším na ďalšiu najbližšiu príležitosť!)
Keby som si na to dala viac času, určite vyskúšam stratené vajce (s. 302). I keď, ktovie, ako zistím, či mám fakt
čerstvé vajíčka... Každopádne, táto výzva ma veľmi láka, niekedy to musím vyskúšať!
Dobrú chuť! A dovidenia zajtra.
Letitia.