Dnes ma teda Florentína svojou výzvou ( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/19-esus/ ) nepotešila. Nielenže nemáme doma nijaký ešus, ale ani neviem, kto by tu navôkol mohol nejaký mať.
A tak som sa rozhodla improvizovať. Vzala som to najpodobnejšie ešusu, čo som našla - červený plechový hrnček s rúčkou - a vybrala sa s ním do Kohútova. Nabrať si vodu z prameňa je zmysluplné využitie ešusu, nie?
Neviem-neviem, či mi to bude uznané ako splnenie výzvy, ale snaha bola...
(Prvý obrázok)
Nakoniec sa však ešte spojilo zopár nápadov so šťastím a ochotou dobrých ľudí, a podarilo sa mi zohnať "naozajstný" ešus. Aj keď nie celkom taký, ako som si pamätala z mladosti. Teraz mu už len nájsť zmysluplné použitie.
Moje historicky prvé stretnutie s ešusom bol čaj z pŕhľavy utrhnutej hneď za dverami ubytovne v horách. Na jeho pamiatku som aj dnes odtrhla nejaké "buriny" a uvarila (mätový) čaj.
Večerný čas som si teda (vďaka Florentíne) užívala pri hre s rodinou a plecháčikom čaju.
(Druhý obrázok)
Dobrú chuť! A dovidenia zajtra.
Letitia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Zanechajte mi, prosím, pár milých slov. Určite ma potešia. Radostný deň!