Letná výzva: Parím, ako sa dá.

Od včera sa mi v chladničke rozmrazuje pečienka (játra). A práve včera, čakajúc na polnoc, som si čítala z Júlie & Julia - kapitolu o pečeni (játrach). Zvláštna zhoda okolností. Len este neviem, či bude k obedu pečeň restovaná, alebo ako perkelt. Možno sa rozhodnem podľa dnešnej výzvy.

Tá však znela: Pripravte niečo na pare. Pomyslela som si: "Hm. Čo ja len budem variť na pare? A hlavne v čom? Veď aj sitko tu máme len umelé, čo hrozí roztopením už keď ho umývam v  horúcej vode!"

Hneď som v mysli začala skladať najrostodivnejšie konštrukcie napr. z príborov naukladaných v hrnci, reku uparím aspoň párky. (Nemali by sa párky pariť aj podľa mena?)

Nakoniec som si vygooglila recept na parené buchty aj s tipom na paráčik z plátenka a druhého hrnca hore dnom. ( http://www.toprecepty.cz/recept/3223-buchty-na-pare/) Jedna utierka teda padla na úlohu platienka/paráčika. Pre istotu a krátkosť času som  urobila na pare najprv fazuľové struky k restovanej pečienke k obedu.

Potom som sa ale pustila aj do prípravy kysnutého cesta na parené buchty. Kým vykyslo, musela som si ešte rýchlo vyrobiť z drôtu sieťku/podložku do hrnca, aby buchty stáli na rovnom, keď sa budú patriť. A veru, stíhala som ledva, ledva. Niekoľko hodín som sa zabávala striedavo s cestom a s drôtom. Ale výsledok stál za to. Všetci sme si na parených buchtách pochutnali. Asi som ich nevarila poslednýkrát, len prvý.

Ale priznávam, mala som rešpekt - pred kysnutým cestom, aj pred parením a mám radosť, že som to zvládla. A zvláštnu radosť mám z vlastnoručne udrôtovaného paráčika.

Dobrú chuť aj vám! A dovidenia zajtra.
Letitia.