Kukuricu máme radi. Niekoľkokrát za leto si ju doprajeme, vždy, keď je príležitosť. Len uvarenú a osolenú. Takže dnes bolo najväčšou výzvou kukuricu zohnať. Nakoniec ju našiel môj drahý na trhu na Miletičke.
A vďaka Florentíne konečne viem, ako treba kukuricu variť. Pomaly a dlho (pol hodina je dobrý čas), čím dlhšie, tým mäkšia a jemnejšia bude.
( http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/59-cerstva-kukurice/ )
Dobrá bola, pochutili sme si.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Zanechajte mi, prosím, pár milých slov. Určite ma potešia. Radostný deň!