utorok 24. novembra 2015

5. úloha - Nápoj ako od babičky

.

Nie som si istá, či je to vyslovene vianočný nápoj. Ale medzi možnosťami vymenovanými v zadaní bol aj vaječný likér. A tak som sa rozhodla.

Už dlho hľadám ten "spravodlivý" vaječný koňak - z celých vajec aj so škrupinami. Chuť, ktorú som v detstve milovala (áno, aj s tou trochou alkoholu vyváženou množstvom vápnika - pre posilnenie kostí a dýchacích ciest). Ale kupovaný vaječný likér sa na ten pôvodný podobá len vzdialene. Po prečítaní zloženia som pochopila prečo. A takisto nevkladám veľkú nádej do domácich receptov na "klasický" vaječný likér. Ten so zahusteným mliekom a vanilkovou esenciou. Určite je dobrý. Ale iný. Nie "tá" spomienka z detstva.

Keď som sa ako malá dozvedela, ako sa vyrába, vždy som túžila vyskúšať si to si to. Ale veľmi rýchlo sa táto túžba dostala do šuflíka "nesplniteľné". Fascinoval ma ten postup. Predstava vaječných škrupín rozpustených v citrónovej šťave. Pokus, o ktorom som v internetovom veku často čítala, ale nikdy nevyskúšala.

Vďaka Florentýne a dnešnej výzve som sa rozhodla práve DNES uskutočniť plán, čakajúci toľko rokov. Našla som návod, ktorý sa veľmi podobá na ten od mojej krstnej mamy a pustila som sa do prípravy. Nakúpili sme citróny a čerstvé vajíčka (med máme doma a koňak má ešte čas) a začali egg-sperimentovať.

Čisté vajíčka naukladať do pohára, zaliať citrónovou šťavou a čakať. Citrónová kyselina bude pomaličky rozpúšťať vápnik, podobne ako kyslé dažde útočia na sochy v našich mestách. Asi po týždni, alebo desiatich dňoch sa škrupina rozpustí a vajíčka by mali ostať uzavreté len v mäkkej blane. Vajíčka z nej potom vylejeme a rozmixujeme spolu s nálevom, medom a alkoholom.

Na zaliatie vajíčok som spotrebovala vyše kila citrónov. 

Už čakajú v chladničke. A púšťajú bublinky. 

Dúfam, že to bude dobrota. Ak aj náhodou nie, teším sa, že si konečne splním ďalší dávny plán.

Dobrú chuť! A dovidenia zajtra. 
Letitia. 

pondelok 23. novembra 2015

3. úloha - Aby sme mali čo prestrieť


Niečo nové

Niečo tradičné

Zásoba baliacich papierov

Strom Jesseho - obdoba adventného kalendára



Na radu Florentýny som dnes siahla do skrinky s prestieraním, aby sme nemuseli (zase) na poslednú chvíľu hľadať provizórne riešenia, ak bude sviatočný obrus fľakatý, neožehlený, alebo budú chýbať vianočné obrúsky...

Nezvyknem robiť veľké kreácie. Najradšej mám tradíciu. Každý rok rovnako. Ten istý obrus, ten istý servis, jednoducho, tradične. Napriek tomu na nás pred nedávnom zažmurkalo nové prestieranie, vraj by rado skrášlilo naše Vianoce. Takže sme asi pripravení. :)

Zásoba baliacich papierov je, zdá sa, tiež dostatočná. I keď predpokladám, že každý "anjel" si pre Ježiška zaobstará aj nejaké vlastné (nové) baliace potreby. Veď ako by to bolo, keby sme len siahli po hotové?

Do tretice som skontrolovala aj našu obdobu adventného kalendára - strom Jesseho. Sú to závesné obrázky, ktoré znázorňujú postupne všetky dôležité udalosti a postavy dejín spásy. Od stvorenia sveta až po narodenie Spasiteľa.

Zistila som, že niektoré obrázky musím ešte prečistiť gumou (zbytky ceruzkou predkresleného obrázku) a dve kartičky treba dorobiť. To preto, že kresťanský advent má vždy inú dĺžku (od nedele, do 24.12.). Minulý rok bol asi kratší. Tak si musím rozmyslieť, ktoré postavy mi ešte chýbajú.

A potom, asi cez víkend, sa vyberieme niekam do lesa na halúzky. Možností, kam kartičky umiestniť je veľa - lepiť na namaľovaný / ušitý strom, zavesiť na stenu / dvere, alebo si ich môžete zavesiť hoci na luster. Ja mám najradšej kyticu zo suchých halúzok (listnatých). Krúžky s citátmi na nich pekne vyniknú. A pred Silvestrom k nim budeme postupne pridávať aj lístky vďaky - kam každoročne pripisujeme, za čo všetko sme tento rok vďační.

Aj vám želám, aby ste vždy mali dôvod na vďačnosť. Dovidenia zajtra!
Letitia.


PS: Zadanie výzvy, aj niektoré zaujímavé tipy na adventný kalendár nájdete tu: http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/04-adventni-vyzva-2015

sobota 21. novembra 2015

2 úloha - Veniec na stole.

http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/02-adventni-vyzva-2015/

Podvádzam. Nie som doma, takže domácu kuchyňu dnes asi neupracem. Ale adventný veniec som vyrábala. A položila som si ho na uprataný stôl.

Aj vám želám radostný deň. A dovidenia zajtra!
Letitia.

štvrtok 19. novembra 2015

Advent sa už začína!

A je to tu. S úderom polnoci začína advent. Aspoň teda u Florentýny a jej čitateľov. Pretože presne o hodinu sa na stránke http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/ objaví prvá adventná úloha z Veľkej adventnej výzvy.

To preto, aby sme sa stihli včas pripraviť na Vianoce, užiť si celý mesiac zábavy i vianočnej atmosféry a ešte nám ostane pár dní na obvyklé finišovanie a na doručenie výhry výhercovi (výherkyni?) ešte pred Vianocami.


Tak čo, nalákala som vás? Pridáte sa? Ja sa určite chystám zapojiť. Bude zábava, určite sa zase naučím niečo užitočné a predpokladám, že niektoré (po iné roky otravné?) prípravné práce si vďaka Florentýne rozložím na celý mesiac.

Málo? Traja výhercovia s najväčším počtom splnených úloh vyhrajú krásne ceny. A okrem toho sa menšie darčeky budú rozdávať... ak som to dobre pochopila, tak každý deň. Alebo určite aspoň v niektoré, dopredu neurčené dni.

Už sa teším. Hurá - v ústrety Vianociam!

Majte sa krásne! A dovidenia zajtra - pri prvej adventnej úlohe.
Letitia.

streda 21. októbra 2015

Lehce slaná karamelová omáčka

.

Tento článok som chcela napísať už veľmi veľmi dávno. Hneď ako som omáčku pripravila a prežívala nadšenie z nej. Bola úžasná!

No pri príprave som si užila aj horúce chvíľky. Nie, nepopálila som sa. Ale boli momenty, keď som bola presvedčená, že jediným výsledkom môjho snaženia bude kopa práce pri čistení pripálených zbytkov z použitého riadu.

Karamelky ako bonus

Metlička zanovito hromadila nerozpustené časti cukru / karamelu

Nasypeme cukor do väčšieho hrnca, zohrievame, kým sa roztopí a začne karamelizovať. Keď je karamel už takmer hotový, vmiešame doň maslo a smotanu a už odstavené miešame kým sa všetko nespojí. Nakoniec ochutíme soľou...

Nuž:

Keď som cukor v hrnci nechala rozpúšťať, neprezieravo som ho začala miešať hneď od začiatku. Navyše mám veľmi hustú "špirálovú" metličku, ktorá zanovito naberala nerozpustené kúsky cukru a hromadila ich vo svojich útrobách. Nečudo, že sa hrudky odmietali rozpustiť, zatiaľ čo iné časti cukru hneď ochotne karamelizovali. Dúfajúc, že sa nakoniec všetko rozpustí, som sa pokúšala miešať obsah hrnca tu metličkou, tu vareškou...  až do chvíle, keď som (podľa vône) usúdila, že ďalšie prihrievanie by viedlo už len k uhlíkom na dne hrnca. Hrniec som teda odstavila a pokúšala sa vmiešať maslo a smotanu.

A znovu tá istá chyba - pokúsila som sa použiť metličku plnú karamelových hrudiek - nie, nie, nie! Nakoniec vareška zachránila čo sa dalo a ja som s malou dušičkou nalievala cez sitko do pohárika masu, ktorá mi vznikla.

Nedávala som tomu veľké šance. No po vychladnutí som nabrala odvahu, nabrala trochu karamelovo-sfarbenej hmoty na lyžičku a ochutnala. - "MŇAM!" - bolo bo výborné! Trocha soli, ktorú som v tom zhone nestihla pridať by naozaj omáčku pozdvihla ešte o úroveň (či dve?) vyššie, ale aj tak som si na nej pochutnávala ešte dlho - a často! - až kým sa celý pohárik neminul.




Dávam si ho naozaj na všetko. Na sladko i na slano. Na zmrzlinu, na ovocie, na nedeľný zákusok, na raňajkovú kašu, do jogurtu, na palacinky... dokonca na chlieb - opečený na sucho (s cesnakom), alebo opečený vo vajíčku (To fakt?! So sladkou omáčkou?! Áno, a je to veľmi dobré!) Alebo len tak - troška karamelu na lyžičke, aby som zistila, "či je ešte stále tak dobrý" (Snídaně u Florenýny, s. 33).





Uvidíme, kedy si túto dobrotu pripravím nabudúce. Je tak dobrá, že by som sa do toho pustila najrakšej hneď. Ale viem, že je tak dobrá, že by som ju určite veľmi rýchlo zjedla - a predsa, lepšie sa odoláva sladkostiam, keď v dome podobné lákadlá nie sú!

Míňa sa!

Dobrú chuť aj vám. A radostný deň!


nedeľa 4. októbra 2015

Dobrá polievka a bez vývaru?!

 
Čo sa týka môjho varenia, mám zopár menších (alebo aj väčších) problémov. Napríklad nie som schopná uvariť (a takmer ani zjesť) nič s prípravkami ako vegeta, masox (skrátka kupované dochucovadlá, nedajbože ešte obsahujúce glutamáty) a kvalitný "bezglutamátový" vývar som zatiaľ v obchode neobjavila (vraj existujú!). Ešte som tiež nedorástla do umenia pripraviť si vývar doma. Takže veta "Prilejeme vývar..." tak často používaná v receptoch na polievku ma vždy mierne znechutí. A vyskytuje sa takmer vo všetkých receptoch!

Ale polievky máme radi! Aj bez vývaru. Že sa to nedá? Skúsim vás dnes presvedčiť o opaku.