Hneď som si pomyslela na sedmikrásky. Ešte som ich neskúšala jesť, ale videla som na internete veľa fotografií jedla ozdobeného sedmikráskami. Sú veľmi fotogenické. Vyzerajú veselo a chutne. Ale či budú ešte stále jedlé, ak ich nazbieram na bratislavskom trávniku hojne využívanom na venčenie psov?
Zdalo sa, že ostanem odkázaná na tých pár kvietkov levandule, čo mi kvitne na balkóne, aj keď sa tej "voňavkovej" arómy trošku bojím a nejako ma do jedla neláka. Ale balkónová ponuka je mometnálne veľmi biedna. Pažítka má kvety už dávno suché, mäta uschla počas našej neprítomnosti a nové výhonky ešte len rašia. Nechtíky, ani kapucínky som tento rok nevysiala. Tak mi ostáva už len tá levanduľa. Ešteže mi aspoň jedno semienko onehdá vyklíčilo a snaží sa rásť.
Výzva je výzva, možno objavím novú chuť – prekvapivú a trebárs mi to aj zachutí?
Hneď ráno som sa aj pustila do diela. Pár levanduľových kvietkov som si nahádzala do pohára s citronádou. Ďalších zopár zdobí misku s "Bircher müsli klasik" - výbornú ovsenú kašu podľa Dopolední kuchařky pro dceru Snídaně u Florentýny. Pochutila som si, "jedli aj oči". Ale nemôžem povedať, že by mi chuť levanduľových kvetov pripadala neodolateľná. Pre krásu môže byť, ale chuťovo mám radšej jednoduchosť - citrón, mäta, cukor, soľ...
No a počas dňa som dokonca našla jedno miesto, kam psíci nesmia. Dokonca tam v trávniku kvitlo zopár sedmikrások. Neváhala som, a natrhala som si ich do krabičky. Doma som potom trošku experimentovala - na obed bol Šopský cestovinový šalát podľa Snídaně u Florentýny - najmenej teplé jedlo, čo som si vedela vymyslieť. Prizdobený sedmikráskovými kvetmi.
Dobrú chuť! A dovidenia zajtra.
Letitia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Zanechajte mi, prosím, pár milých slov. Určite ma potešia. Radostný deň!